Pippi Dlhá Pančucha - Astrid Lindgrenová

Keď Astrid Lindgrenová písala svoje príbehy o Pippi Dlhej pančuche, iste netušila, koľko kamarátov toto neposedné červenovlasé dievča vo veľkých topánkach bude mať. Od roku 1945 vyšli príbehy Pippy v sedemdesiatich jazykoch vo vyše 100 krajinách sveta.

Budžesa strieda Onegin

Prišlo sobotňajšie ráno a ja som siahol po knižke s názvom Oněgin byl Rusák. Napísala ju Irena Dousková ako voľné pokračovanie Hrdého Budžesa. Akoby som sa zrazu ocitol na strednej škole na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych rokov, kedy sme síce boli rebeli, ale nedokázali sme pomenovať, proti čomu. Žili sme iba ďalšiu zo zhovadilých etáp našich dejín.

Na počiatku bolo slovo

Na počiatku môjho čitateľského zážitku bol antikvariát v Košiciach. Poznáte ho, je v pivnici rohového domu vedľa Štátnej vedeckej knižnice. Vyskytujú sa v ňom dvaja takí sympatickí páni, čo radšej čítajú, než by jedli a denne riskujú svoje zdravie vo vlhkom priestore medzi starými knihami, aby sa mohli porozprávať so svojimi čitateľmi (len tak, pre kontrast – môžete sa dnes baviť v kníhkupectvách s predavačmi? Zámerne používam termín predavač, hoci slovenčina používa síce starší, ale stále trefný termín kníhkupec. Kníhkupci totiž vymierajú. Dnes je tým ľuďom jedno, či stoja pri regáli s banánmi alebo v drogérii, nie sú to odborníci na to, čo predávajú, sú to väčšinou iba zle vyškolení predajcovia, pre ktorých je dôležitejšie mať plné regály než vedieť niečo o tom, čo ich živí. Na druhej strane, za tie peniaze by človek musel byť fanatik, aby sa zaujímal o to, čo práve robí... A z toho plynie bieda nevzdelanosti a nezáujmu ľudí a teraz už vôbec nehovorím o predavačoch, čo vám je iste zrejmé.)