Je to už 25 rokov, uvedomil som si, keď som si prečítal článok v Lidových novinách.
A nech sa namáham, ako chcem, neviem si z toho týždňa nič vybaviť. Pre mňa, vtedy v meste na juhu Slovenska, kde sa stále nič nedialo, to bol asi úplne obyčajný týždeň. Možno mi kamarát priniesol nejaké informácie z Hlasu Ameriky alebo Slobodnej Európy a ja som ich prijal ako bežnú správu. Veď sme všetci vedeli, že režim je prehnitý a musí sa rozpadnúť. Súdruhovia boli vo vývrtke z toho poturčenca Gorbačova, čo im kalil výhľad na večnú vládu, v susednom Maďarsku už vlastne existoval jednoduchý spôsob, ako odísť z červenej klietky.
Spomínam si až na ďalšie správy z toho roka.
Dozvedel som sa napríklad, že kamarátka, ktorá sa odsťahovala do Prahy, sa v nevhodnej chvíli ocitla na Václaváku, zmietol ju prúd vody z hasičskej striekačky a potom dlho ležala s poškodenou chrbticou a následky má dodnes.
Pamätám si na nevkusnú reportáž z námestia Tien An Men, kde bolo jasne vidieť horiace ľudské pochodne aj tanky, ktoré fašírovali demonštrantov. Celé to bolo podfarbené stupídnym komentárom o tom, ako zločinecky sa správajú demonštranti, ktorí si nevážia pevné zovretie čínskeho mačkopsa.
Spomínam si na nádhernú reportáž v Mladom světě z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky, kde sa uskutočnilo medzinárodné stretnutie mládeže, organizované komunistami. Ale to bolo tuším ešte v roku 1988.
A nezabudnem na úžas, keď nás nahnali na okresný výbor strany a vo veľkej zasadačke nám premietli záznam z Havlovho vystúpenia na ktoromsi pražskom námestí. Pretože v každom je zakódovaná potreba netrčať, tlačili sa všetci kolegovia dozadu. Sadol som si až k telke a hltal Havlove slová, ktoré mali na počudovanie úplne konzistentnú formu, boli zrozumiteľné a pravdivé. Takže komančovia dosiahli pravý opak toho, čo chceli. Pre mňa sa Havel stal naozaj hrdinom.
No a ešte niekoľko drobných epizód z toho obdobia mi uviazlo v pamäti, musel by som však hľadať, aby som ich vedel presnejšie zaradiť.
Ten rok skončil lepšie ako začal, žiaľ, bola to asi posledná dobrá správa pre ľudí, ktorí na chvíľu zdvihli hlavy. Dnes už zasa ryjeme držkou v zemi, zasa sa nad nás vyťahujú totalitne mysliaci bezcharakterní hajzlíci a zasa majú ohromnú podporu v mase, ktorej stačí pre život závisť, škodoradosť, lacný džganec a iluzórna výhoda.
Dnes, 25 rokov po zbabranej plyšovej revolúcii sme presne tam, kde sme boli. A môžeme si za to sami.
Palachov týždeň
Žádné komentáře:
Okomentovat