Čítam si vyjadrenia rôznych osobností aj "osobností" o tom, komu dajú svoj hlas v prezidentských voľbách v sobotu 29. marca 2014. A žasnem. Brodím sa po kolená v zhluku nič nehovoriacich slov, do ktorého len sem tam preblysne jasné vyjadrenie, zvyčajne krátke, jednovetové.
Pripomína mi to známy výrok Jana Wericha z inscenovaného interview: "Není to nic proti ničemu, tak to tam dejte." Alebo vyjadrenie k závažnej téme - metabolizmus a či ho vôbec Werich má. "Mám. A napište tam, že mám dva. Ať maj lidi vztek."
Nejako sa mi tu zobrazuje generálna chyba našej spoločnosti - nedostatok, či dokonca neexistencia elít. Osobnosť musí byť predovšetkým vyhranená, s jasnými postojmi. Tým, že niekto lavíruje a vyhýba sa odpovedi, si možno udrží svoju smiešnu stoličku, do ktorej bude iniciatívne prdieť celý život, nestane sa však osobnosťou.
Naši predkovia dokázali pre svoju vlasť a národ obetovať to najcennejšie, čo mali - vlastný život. Súčasníci vďačne obetujú svoj charakter na oltár vlastného pohodia a ilúzii pocitu bezpečnosti.
Ak sa teda dokážeme zbaviť tejto provinčnej uprdenosti, budeme na dobrej ceste zbaviť sa pocitu spolupáchateľstva a možno začneme budovať sebavedomé spoločenstvo. V sobotu máme opäť príležitosť.
Aby nedošlo k omylu - v sobotu volím a volím Kisku.
Žádné komentáře:
Okomentovat